Plytvanie jedlom je problém: Vlády s ním môžu bojovať, najviac však zmení spotrebiteľ

Zákazy podľa nej veľa nevyriešia a najväčšiu moc majú aj tak spotrebitelia. Práve oni vo väčšine rozvinutých krajín potravinami plytvajú najviac.

Pre domácnosti má Juul niekoľko tipov: využívať zvyšky, plánovať si nákupy a variť len pre toľko osôb, koľko je doma. „Veľa európskych rodín má pri varení obavy, že jedla nebude dosť. Preto navaria o ‚trošku‘ viac, ako potrebujú. Napríklad ak majú večeru jesť štyria ľudia, navaria pre šiestich,“ opisuje v rozhovore pre TASR. Takto však podľa nej prichádzajú o peniaze. Vypočítala, že obmedzením plytvania môže priemerná dánska rodina ušetriť až 900 eur ročne.

K založeniu hnutia, ktoré bojuje proti plytvaniu jedlom, Juul inšpirovalo jej detstvo. „Pochádzam z rodiny, ktorá nemala to šťastie, že mala vždy plný stôl. Naša babička nám vždy zdôrazňovala, že nesmieme vyhadzovať jedlo, pretože nikdy nevieme, či ho bude dosť aj zajtra,“ načrtla. Keď však prišla do školy, videla spolužiakov, ktorí jedlo vyhadzovali. Neskôr tiež začala rozmýšľať o dôsledkoch plytvania na klímu a prírodné zdroje.

„V roku 2008 som toho už mala dosť. Vtedy plytvanie jedlom v Dánsku nikto neriešil. Nebola to téma pre médiá ani politikov. Tak som založila hnutie ‚Zastavte plytvanie jedlom‘. Dva týždne na to už o nás písali celonárodné médiá. A o tri mesiace nás oslovila najväčšia dánska sieť obchodov, aby sme im pomohli znížiť plytvanie,“ hovorí.

Táto sieť obchodov podľa Juul vďaka aktivistom zrušila všetky akcie „kúp tri, zaplať dve“, ktoré k plytvaniu potravinami prispievajú.

Ďalším krokom hnutia bolo rozšírenie krabičiek na zvyšky jedla do čo najviac reštaurácií. Ich škatuľky sú kompostovateľné, dokonca sa dajú jesť. „Ale nechutia moc dobre, skúšala som to,“ dodáva so smiechom Juul.

Aktivistka nosí pár týchto skladacích kompostovateľných krabičiek stále pri sebe. Aj ak by si však mala nedojedené jedlo zobrať do plastovej krabičky, ktorá sa nedá recyklovať, urobila by to. Je totiž presvedčená, že plytvanie jedlom má na prírodu horší vplyv ako plastový odpad. Podobný názor má na plastové vaničky, ktoré chránia zeleninu pred poškodením.

Napriek tomu krabičky v reštauráciách Juul považuje len za potláčanie symptómov, nie liečenie choroby. „Dôležité je pracovať s veľkosťou porcie. Bolo by zaujímavé mať rôzne veľkosti porcií, napríklad malú, strednú, veľkú. Pretože niekedy nie ste taký hladný alebo vo všeobecnosti zjete menej. V Dánsku s tým niektoré reštaurácie začali a dúfam, že sa to rozšíri. Takýmto spôsobom dostanete toľko jedla, koľko naozaj dokážete zjesť,“ vysvetľuje.

Riešením podľa Juul nie je ani takzvaný „dumpster diving“, teda využívanie potravín v dobrom stave, ktoré supermarkety vyhodia, pretože im končí minimálna trvanlivosť. „Potrebné je zachrániť jedlo ešte predtým, ako sa vyhodí, prehrabávanie sa v odpadkoch môže byť nebezpečné,“ upozorňuje. Opäť uvádza príklad z Dánska, kde sú v supermarketoch veľmi populárne uličky s lacným jedlom, ktoré by sa malo čoskoro vyhodiť. Namiesto komunitných chladničiek zas aktivistka odporúča zdieľanie jedla medzi susedmi, napríklad pomocou sociálnych sietí.

Prečítajte si úplnú verziu článku s fotogalériami, videami a ďalším obsahom na Dnes24.sk (pri zobrazení úplnej verzie budú účtované využité dáta)

S našim najobľúbenejším dátovým balíkom GIGA s obnovou získate až 1 GB dát len za 2€ / 30 dní. Stačí poslať SMS v tvare: GIGA na číslo 950.

Ak dátový balík nebudete potrebovať, pošlite SMS v tvare: GIGA STOP na číslo 950.