Michal Turza, manažér Veca a Paci Pac: Ponorte sa do hudby hlbšie, stojí to za to!

V rozhovore na víkend sme sa porozprávali s Hlohovčanom Michalom Turzom (38r.), ktorý pôsobí už dve desaťročia v hudobnom biznise a vlastným úsilím sa zaradil k špičke. V súčasnosti je manažérom rappera Veca, žije projektom Ultrazvuk a popri tom ešte stíha vybavovať koncerty pre detských divákov – pod jeho manažérskymi krídlami je aj zoskupenie Paci Pac. Michal nám porozprával o svojich začiatkoch v brandži, o tom, ako sa z lepiča plagátov dá vypracovať k manažovaniu najväčších pojmov na slovenskej hudobnej scéne, aj o tom, ako vyzerá jeho bežný pracovný deň.

Vyštudoval si Gymnázium v Hlohovci. Kam viedli tvoje kroky odtiaľ?

„Po maturite na Gymnáziu som si po dlhom zvažovaní vybral Ekonomickú univerzitu v Bratislave, kde som doštudoval zameranie Národohospodárska fakulta. Bolo to viacmenej kvôli všeobecnému záberu, pretože som stále nevedel, čomu sa chcem v živote ďalej venovať. Krátko po absolvovaní štátnic som odišiel na dva roky do Londýna pracovať do baru, čo bola taktiež dobrá ‘škola’. Po návrate som som nastúpil do produkčného domu KuulFabrik.“

Mal si už počas štúdia blízko k hudbe? Pohyboval si sa medzi ľuďmi z hudobnej brandže?

„Ako druhák na výške som už pracoval pre Jozefa Poláčeka známeho ako Jopo, ktorý v tom čase pre televiziu Markíza produkoval hudobnú reláciu Deka hity a taktiež ďalšie projekty ako S-Box, či Kapela na predaj. Bol som externý zamestnanec Markízy a pracoval som ako taký jeho ‘pomáhajbo’. Prines, zavez, urob… Pre pochabého chlapca z Hlohovca bolo veľmi náročné na začiatku to všetko skĺbiť (zábavu, prácu, aj šport) ale nakoniec som to nejako prežil bez väčšej ujmy. Samozrejme som týmto aj pričuchol k hudobnému biznisu/šoubiznisu, ktorý ma vždy fascinoval a vedel som, že toto asi bude pre mňa tá správna cesta. Aj keď som vtedy absolútne netušil, aká by mohla byť moja konkrétna úloha v tomto celom.“

Potom si Jopo založil produkčný dom KuulFabrik a ty si preňho pracoval aj naďalej. Na akej pozícii?

„V KuulFabrik som pracoval asi 15 rokov, robil som tam za ten čas všetko od lepiča plagátov až po hostesa a nakoniec som sa stal šéfom produkcie. Tým, že som si prešiel úplne všetkými pozíciami, som získal super prehľad o tom, ako veci fungujú, aj keď to trvalo veľmi dlho, pretože na začiatku to bola pre mňa hlavne zábava. Robili sme festivaly (Toto je Hip Hop, BeeFree), koncerty (The Prodigy, 50 Cent, turné (Dara Rolins, Kontrafakt), rôzne reklamné kampane (HBO, AXE) a eventy od výmyslu sveta. Biznisu sa vtedy darilo, na všetko boli klientské peniaze. Posledné roky som pracoval aj ako dramaturg hudobnej stanice Musiq1, čiže som robil playlisty. Jopo sa nakoniec rozhodol, že chce ísť skúšať šťastie na Kubu a tak sa tento produkčný dom viacmenej rozpadol, čiže som si musel nájsť niečo iné.“

A tak si sa dostal k práci manažéra?

„Mal som bohaté skúsenosti s organizáciou všetkého možného, ťahalo ma to k hudbe a v neposlednom rade som v sebe objavil záľubu v takpovediac komandovaní iných, tak reku že prečo si za to nenechať aj platiť, však? Oslovil som teda Mária Praženca (gitaristu z Iné Kafe), ktorý mal už rozbehnutý detský projekt Paci Pac. Spýtal som sa ho, či by to nechcel ešte trocha posunúť na profesionálnejšiu úroveň čo sa týka grafiky, e-shopu a celkového výstupu ako takého a on súhlasil. Odvtedy pre nich pracujem ako manažér, už sú to asi 3 roky.“

A čo Vec aka Branči Kováč? Tiež to bolo také jednoduché?

„Pri Vecovi to bolo vlastne to isté, boli sme už dlhšie kamaráti a raz som si ho posadil a pri polievke pho mu povedal, že by som mu rád ponúkol svoje služby. Vyskúšali sme spolu turné Domáce potreby, ktoré dopadlo super, no a potom sme sa spolu pustili do projektu Trosky po 20tich rokoch a až to bola naozajstná ‘zábava’. Momentálne žijem hlavne projektom Ultrazvuk, čo je spojenie Brančiho a Tona S. a je to spojenie nadmieru vydarené. Ten album ma baví počúvať stále dokola. Nedávno sme natočili super klip v štýle 70´s – Majitelia hry, ktorý si určite pozrite!“ (Pozn. redacie: Videoklip nájdete pod článkom)

Manažuješ dva úplne rozdielne hudobné žánre, dvoch rozdielnych interpretov, ktorých cieľová skupina je úplne iná. Dá sa to skĺbiť? V čom je práca pre každého z nich iná?

„To že manažujem takéto dve telesá dáva môjmu životu akúsi rovnováhu. Pretože koncerty Paci Pac sa dejú vždy cez deň, tak mám už potom večer kľud a ten už ja potrebujem po cca 20 rokoch v tomto biznise. Pri Veckovi je to zasa také, že sú to akcie kam chodím rád (Pohoda, Grape…) a ešte to mám aj zaplatené! Inak to manažovanie spočíva v podstate v tom istom. Celý booking ide cezo mňa, čiže dostávam denne maily, na ktoré odpovedám ponukami, organizujem kalendáre, no a keď je turné, starám sa o celú logistiku, grafiku, promo a hlavne o vybavovanie peňazí, čiže behanie po klientoch, prezentácie, reporting…atď. Práve toto je tá najťažšia vec, v tejto dobe zohnať slušné peniaze… Ale chvalabohu sa nám to darí a tak spolupracujeme s áčkovými klientmi ako Slovnaft, Orange, O2, Rajo, Citroën a Budiš.“

Ako vyzerá tvoj bežný pracovný deň?

„Tým, že väčšina koncertov sa deje cez víkend, tak mám ako keby ja ten víkend cez týždeň. Mám kanceláriu kam chodím, keď potrebujem pracovať, ale chodím tam kedy sa chce mne. Čiže väčšinou si idem skoro ráno zacvičiť, alebo zaplávať, potom raňajky a potom si idem vybavovať veci. Snažím sa si také tie autobehačky vybaviť vždy v jeden deň, aby som mal potom kľud a mohol si chodiť len bicyklom alebo pešo. Tým že mám kanceláriu asi 3 minúty od domu, tak sa mi podarilo vyhnúť sa zápchovému peklu, ktoré tu v Bratislave je. Mať prácu blízko pri dome je predpokladom pre šťastný život. (smiech) Samozrejme si väčšinou po obede neodpustím takého hodinového šlofíka a potom pekne sadnem za počítač, chytím pracovný flow a za 2–3 hodiny si vybavím úplne všetko čo potrebujem. Ale samozrejme dá sa povedať, že pracujem nonstop, maily, telefonáty…atď, umelcov nezaujíma, koľko je hodín a aký je deň. Neviem si napríklad nastaviť out of office na prichádzajúce maily. Tuto troška závidím ‘korporátnikom’ a inde zamestnaným, že môžu zmiznúť na 2 týždne na dovolenku, ani raz si neotvoriť mail alebo nezdvihnúť pracovný telefonát. Ale iba naozaj troška závidím.“

Sú rapperi nároční klienti? Je ťažké s nimi spolupracovať?

„Je to takto: Čím väčší umelec, tým komplikovanejšia povaha. V prvom rade je najdôležitejšie, aby ste si s tým človekom rozumeli ľudsky a potom to všetko ide. Neexistuje aby môj ‘zverenec’ mal iný pohľad napríklad na politiku, alebo ľudské práva a samozrejme musíme byť kompatibilní aj hudobne. Ja napríklad nemám s ani jedným spravenú žiadnu zmluvu. Gentlemanská dohoda pre mňa vždy znamenala a vždy bude znamenať viacej ako nejaký zdrap papiera, ktorý ti aj tak vždy vie prefíkaný právnik poprekrúcať v tvoj neprospech. S každým si musíte nastaviť systém fungovania, nejaké pravidlá a tých sa snažiť držať. Aj keď samozrejme, stane sa často, že sa to či ono nespraví tak, ako by sa malo, ale tak to je pri všetkom. Tvrdohlavosť robí tiež svoje, ale ešte sa nám nikdy nestalo, že by sme sa nakoniec nezhodli.“

Zažil si počas turné (Vec, Trosky) alebo počas príprav na koncerty nejaké vtipné alebo zaujímavé príhody?

„Tie naozaj vtipné príhody sú nezlučiteľné s publikovaním a tak by som si ich, ak dovolíte, nechal radšej pre vnúčence. (smiech)“

Máš nejaký koncert, ktorý si manažoval a osobne ho považuješ za výnimočný, obzvlášť vydarený?

„Ja najradšej spomínam na koncert Trosiek dva roky dozadu na Pohode, ktorý som bral ako jedno z doterajších vyvrcholení svojej ‘kariéry’. Bol to neuveriteľný zážitok, ten veľký stan bol naplnený k prasknutiu, odhadujeme že tam bolo tak 8–10 tisíc našich ľudí!“

Ten koncert si pamätám, bol to pre mňa jeden z najsilnejších zážitkov Pohody.

„Áno, bolo to veľkolepé zakončenie veľkolepej šnúry. To sú také momenty, pre ktoré robím túto prácu. Samozrejme koncerty Paci Pac ma tiež nabíjajú energiou, lebo keď vidíte všetky tie neskutočne šťastné deti a tým pádom aj ich veselých rodičov, tak je to naozaj pohľad za všetky drobné. Je to len čistá láska, žiadne predsudky ani zlá energia, ako sa často deje pri ostatných hudobných žánroch. V tomto svete preplnenom hejtom, je toto pre mňa tá správna katarzia.“

Ako trávia rapperi čas bezprostredne pred a po koncerte? Má Vec napríklad nejaké špeciálne požiadavky na usporiadateľov? Čo si pýta do šatne?

„Najdôležitejšie je mať čo najlepšie nastavený rider, teda zoznam technických a pohostinných požiadaviek. Ten už máme za tie roky pekne vyladený, čiže v šatni nás čaká to, čo treba. Aj keď samozrejme veľakrát sa stane, že nám volajú s tým, že nezohnali nepražené nesolené mandle, čučoriedky, alebo mrkvu… Áno, vydupal som si tam aj takéto zdravé veci, na ktoré sa najprv frflalo, ale teraz už pekne všetci dzobkajú a cítia sa lepšie a zdravšie. Pretože pumpové bagety a lokálne pizze nie sú najšťastnejšou voľbou. Po koncerte je to vždy špecifické, napríklad pri Paci Pac je to vždy fotenie s deťmi, Pacina (Adriana Pešinová) úprimne miluje svojich detských fanúšikov a fotí sa vždy s každým jedným, čo má záujem, čiže niekedy to trvá naozaj dlho. Vecko napríklad zvykne rád robiť presne to, čo nemá a tak miesto podpisovania platní ide do backstage, alebo miesto fotenia sa postaví za gramofóny a ešte pokračuje ako DJ. Patrí to ku jeho koloritu.“

Plánuješ pod svoje krídla pribrať nejakého ďalšieho interpreta? Koho by si chcel manažovať a keby ti ponúkol spoluprácu, neváhal by si ani sekundu?

„Momentálne nehľadám pod ‘svoje krídla’ nikoho iného, pretože som už takto dosť pracovne vyťažený. Okrem manažovania týchto dvoch projektov mám firmu o jednej osobe (ktorou som ja) a zabezpečujem napríklad exkluzívny predaj merchandise (CD, tričká, mikiny) pre agentúru Vivien na tých najväčších bratislavských koncertoch (30 Seconds to Mars, Lenny Kravitz, Tom Jones, Sting, Eros Ramazzotti, Scorpions…), taktiež zabezpečujem tlačoviny rôzneho charakteru (letáky, brožúry), rôzne eventy a promo aktivity pre jednotlivé firmy. Proste musím sa obracať aby som vyžil a poviem vám, že nebyť zamestnaný nie je vôbec jednoduché. Ale nie nadarmo sa moja firma volá Multifunkcia, čiže zatiaľ sa mi darí všetko zvládať.“

„Prinajhoršom predám byt a nasťahujem sa naspäť do Hlohovca, kde by som sa možno tiež uplatnil.“

„No a neviem či na Slovensku alebo v Čechách je niekto, kto by mi hudobne a hlavne ľudsky sedel tak, že by som všetko zahodil a išiel robiť iba jeho. Lebo väčšina ľudí si nedokáže predstaviť, čo to obnáša manažovať napríklad takého Richarda Müllera, alebo IMT Smile. Človek musí byť psychológ, kamarát, mama, babka aj účtovník. Taktiež je veľmi ťažké nastupovať do rozbehnutého vlaku, keď nejaký umelec funguje už povedzme 30 rokov a vy mu prídete do života a snažíte sa o nejaké zmeny. Skúšal som to a je to na zbláznenie. Aj keď tie peniaze boli fantastické, nestálo mi to za to a psychické zdravie bolo prednejšie. Ale pravdepodobne, ak by prišla ponuka od nejakého interpreta svetového mena, tak by som nad tým rozmýšľal. Predsa zobrať si napríklad 15–20% zo 740 miliónov eur, ktoré zarobil Ed Sheeran teraz na turné, by nebolo vôbec na zahodenie pre chlapca z Hlohovca, či? (smiech).“

Akú hudbu počúvaš v súkromí a ako oddychuješ? Je ti práca koníčkom, alebo sa rád vo voľnom čase venuješ iným aktivitám?

„Oddychujem hlavne športom, venujem sa všetkému, čo sa dá a čo stíham. Čiže chodím plávať, občas boxovať, sú tam nejaké funkčné tréningy, bicykel, beh, wakeboard, snowboard no a samozrejme milovaný basketbal. Ak mám večer čas a chuť, tak si pozriem nejaký kvalitný seriál na Netflixe alebo HBO: GO, prípadne kvalitný starý alebo nový film. Televíziu nemám a odporúčam ju aj vám vyhodiť čím skôr! Čo sa hudby týka, tak mám naozaj že široký záber, od malička som bol k tomu vedený a zostalo mi to doteraz. Chodil som dokonca aj na hudobnú školu a hral na zobcovej flaute. Je to veľmi dôležitá súčasť môjho života, som vášnivý zberateľ CD a pomaly mi pribúdajú aj LP platne. Veľmi rád mám hlavne elektronickú hudbu, ale nebránim sa ani rocku, country, rapu, metalu a v podstate všetkej kvalitnej produkcii. Absorbujem čo sa dá, keďže v tejto dobe streamovacích služieb je to veľmi jednoduché. Vyrástol som v dobe kopírovania kaziet a šporovania na CDčka (moje prvé bolo Daft Punk – Homework), takže viem náležite oceniť, ak za 30 sekúnd mám nájdené a stiahnuté všetko čo chcem. Teraz si napríklad idem najviac nového Thoma Yorka, The Black Keys alebo aj Tyler, The Creator zadelil perfektný album… Naopak čo nenávidím v hudbe, sú rýchlokvasené vykrádačky, kolotočárska tanečná hudba, motivačný rap a československý poprock. (smiech) Verím, že ľudí treba hudobne vzdelávať a tak vám prikazujem: Vyhnite sa všetkej vyššie spomenutej produkcii a nebojte sa ponoriť hlbšie, stojí to za to!“

Prečítajte si úplnú verziu článku s fotogalériami, videami a ďalším obsahom na Hlohovec24.sk (pri zobrazení úplnej verzie budú účtované využité dáta)

S našim najobľúbenejším dátovým balíkom GIGA s obnovou získate až 1 GB dát len za 2€ / 30 dní. Stačí poslať SMS v tvare: GIGA na číslo 950.

Ak dátový balík nebudete potrebovať, pošlite SMS v tvare: GIGA STOP na číslo 950.